

Zima a pleseň v byte - prečo vzniká a čo naozaj pomáha
Samotné čistenie pleseň nevyrieši, pretože rastie tam, kde zostáva vlhkosť. Najprv treba nájsť zdroj vlhkosti a až potom má zmysel plochu vyčistiť.
Prečo sa objavuje práve v zime
V zime vetráme menej, no vlhkosť z varenia, sprchovania a sušenia bielizne zostáva v byte. Teplý vzduch unesie viac vodnej pary. Keď sa ochladí pri studenom rohu alebo okne, para sa zmení na vodu. Práve na takýchto miestach sa pleseň uchytí najľahšie.
Nie je to nič výnimočné.
Podľa odhadov sa vlhkosť alebo pleseň týka 18 až 50 % budov.

Čo hovoria štúdie o zdraví
Štúdie opakovane spájajú vlhkosť a pleseň v interiéri s kašľom, sipotom, astmou, infekciami dýchacích ciest aj alergickou nádchou. Metaanalýzy uvádzajú v domácnostiach s vlhkosťou alebo plesňou vyššie šance na tieto ťažkosti:
súčasná astma: o 56 % (pomer šancí 1,56)
infekcie dýchacích ciest: o 44 % (pomer šancí 1,44)
bronchitída: o 45 % (pomer šancí 1,45)
Ide však o súvislosť. Tieto čísla nedokazujú, že za ťažkosti môže práve pleseň.
Najsilnejšie dôkazy o príčinnej súvislosti sa týkajú zhoršovania astmy u detí. V jednej intervenčnej štúdii sa zamerali na deti s ťažkými príznakmi astmy. Po odstránení zdrojov vlhkosti a viditeľnej plesne mali po 6 až 12 mesiacoch o 90 % menej návštev akútnej starostlivosti než kontrolná skupina.
Pozitívny signál prináša aj prehľad Cochrane. Dospelí v opravených domoch mali menej sipotu (pomer šancí 0,64). Kvalita dôkazov však bola stredná až veľmi nízka a výsledky u detí neboli také jednoznačné.
Kedy zavolať odborníka
Pomoc odborníka je na mieste, ak sa pleseň opakovane vracia, ak do bytu zateká alebo ak pleseň pokrýva viac než približne 1 m². Ak má niekto v domácnosti astmu alebo dlhodobé dýchacie ťažkosti, poraďte sa aj s lekárom.
Laboratórne meranie plesní zvyčajne nie je prvý krok. Viditeľná vlhkosť, pleseň a zápach sú spoľahlivejším ukazovateľom rizika než súčasné mikrobiologické merania.

Zdroje
Mendell MJ, Mirer AG, Cheung K, Tong M, Douwes J. Respiratory and allergic health effects of dampness, mold, and dampness-related agents: a review of the epidemiologic evidence. Environ Health Perspect. 2011;119(6):748-756. PMID 21269928
Fisk WJ, Lei-Gomez Q, Mendell MJ. Meta-analyses of the associations of respiratory health effects with dampness and mold in homes. Indoor Air. 2007;17(4):284-296. PMID 17661925
Fisk WJ, Eliseeva EA, Mendell MJ. Association of residential dampness and mold with respiratory tract infections and bronchitis: a meta-analysis. Environ Health. 2010;9:72. PMID 21078183
Sauni R, Verbeek JH, Uitti J, Jauhiainen M, Kreiss K, Sigsgaard T. Remediating buildings damaged by dampness and mould for preventing or reducing respiratory tract symptoms, infections and asthma. Cochrane Database Syst Rev. 2015;(2):CD007897. PMID 25715323
US EPA. Mold webinar: questions and answers. 2013. Dokument EPA
National Environmental Health Association. Responding to Indoor Mold Concerns. Príručka NEHA


